Poľsko
Poliaci sú silne veriacim národom, a preto nie je divu, že Veľká noc má v tejto krajine výsostné postavenie. Na bielu sobotu si ľudia chodia do kostola nechať posvätiť potraviny, ktoré si pripravili na Boží hod veľkonočný. Po pôstnom období medzi nimi nesmie chýbať mäso alebo údeniny. Z kysnutého cesta sa pečú bábovky alebo baránkovia, ktorí sa ale predávajú aj vyrobení z cukru. Na veľkonočný pondelok sa ľudia polievajú vodou, čo má zabezpečiť zdravie na ďalší rok podobne ako aj u nás na Slovensku.
Maďarsko
Aj pre Maďarov je typická tradícia oblievania príslušníčok nežného pohlavia vodou alebo voňavkou. Tu však má zabezpečiť, že budú ženy a dievčatá nielen zdravé, ale aj plodné. Muži za odmenu tiež dostávajú veľkonočné vajíčka, koláče alebo alkohol. Korene tejto tradície siahajú do predkresťanských čias a preto nie je divu, že s našimi susedmi tento zvyk zdieľame.
Nemecko a Rakúsko
V Nemecku deti zdobia veľkonočné stromy z prútia kraslicami. Potom si jednu uložia do malého hniezda zo slamy, aby im veľkonočný zajačik doň mohol nadeliť sladkosti. V niektorých regiónoch sú to na príklad sliepky, kohút alebo dokonca kačica. Obvykle Nemci o sviatkoch jedia "zelené" jedla vo štvrtok, ryby v piatok, a jahňacie stehno v sobotu. Rakúšania majú vo zvyku jesť vajcia, ktoré sliepky zniesli na Zelený štvrtok, pretože vraj prinášajú šťastie a zdravie. Na bielu sobotu sa potom zapaľujú ohne, ktoré majú spáliť zimu. Táto tradícia je typická aj pre niektoré nemecké regióny.
Francúzsko a Belgicko
V niektorých častiach Francúzska sa rozpráva počas Veľkej noci deťom, že všetky zvony od štvrtka do soboty stíchnu, pretože ich poslali do Ríma, aby im bolo požehnané. Pri návrate potom z nich padajú vajcia, kuriatka a zajačikovia z čokolády. Poslušné deti ich potom v pondelok môžu nájsť na lúkach a v záhradách. Prevažuje však tradícia, že sladkú odmenu necháva deťom veľkonočný zajačik, podobne ako je tomu aj v Belgicku. Na veľkonočnom stole nesmie chýbať pečené jahňacie a čerstvá zelenina.
Španielsko a Portugalsko
Veľká noc je pre Španielov a Portugalcov veľmi dôležitá. V oboch krajinách majú ľudia voľno už od štvrtku. Prípravy na oslavy začínajú aj niekoľko mesiacov vopred. V uliciach sú počas svätého týždňa rôzne pochody a divadelné vystúpenia. Na juhu je typický pochod kajúcnikov v špicatých kapucniach. Typickým sviatočnom jedlom je brioška, do ktorej sa ešte pred pečením ukladajú farebné vajíčka.
Grécko
Na Veľký piatok sa v Grécku dodržuje pôst. V sobotu sa varia veľkonočné vajcia v červenej farbe, ktorá symbolizuje Kristovu krv. Zaujímavé je, že v Grécku vám cez Veľkú noc naservírujú ako tradičný pokrm držkovú polievku s chlebom. Pre veľkonočnú nedeľu je typické piecť jahňa na ražni. K nemu sa potom podáva ryža, šalát a pečeňové knedličky.
Škandinávia
Nórsko, Švédsko a Fínsko majú veľmi bohatú veľkonočné kultúru, väčšina z tradícií a obyčají pochádza z dávnych pohanských praktík. Škandinávci na veľkonočné ráno vstávajú skoro a vyrážajú do vysoko položených miest, aby mohli sledovať svitanie, pretože sa hovorí, že v tento deň slnko na oblohe predvádza pozoruhodný tanec. Staré legendy hovoria tiež, že v túto ročnú dobu sa prebúdzajú aj trollovia a čarodejnice a preto sa zapaľujú vatry na ich odohnanie. Deti vo Fínsku sa potom za ne prezliekajú a klopú ľuďom na dvere ako na Halloween. Dostávajú čokoládové vajíčka alebo iné sladkosti.
Anglicko
V Anglicku čokoládové vajíčka nenosia zajačiky či zvony, ale deti chodia od dverí k dverám, rovnako ako v Škandinávii, zbierať vajíčka, čokolády a iné sladkosti. Sviatočné menu sa skladá z jahňacej pečienky s mätovou omáčkou, zemiakov a hrášku. Ako dezert sa podáva mazanec s kandizovaným ovocím zdobený krížom.
USA
Američanom nosí čokoládové dobroty a iné sladkosti tiež veľkonočný zajačik. V pondelok sa tradične uskutočňuje hon na vajíčka, ktoré deti hľadajú v tráve. Každoročne sa takýto veľkonočný hon koná aj v Bielom dome a organizuje ho sám prezident.
Mexiko
V uliciach Mexika môžete vidieť bohatú výzdobu z girlánd už dva týždne pred sviatkami. Deň pred Veľkou nocou totiž všetci svorne vyrážajú do ulíc. Počas osláv sa pália obrazy Judáša a ničí sa jeho "Piňata", reprodukcia z papiera plnená sladkosťami. To všetko ako trest za zradenie Krista. Oslavy sa považujú za pôstne a preto sa počas nich podávajú predovšetkým ryby a morské plody.
A čo Veľkonočný ostrov?
Oslavujú sa najväčšie sviatky kresťanov aj tu? Tento ostrov v Oceánii je známy najmä vďaka množstvu veľkých starobylých kamenných sôch. Nežije tu veľkonočné králik, ani ho veriaci nemajú svoje pútnické miesto. Tento netradičný názov mu totiž dal v roku 1722 jeho objaviteľ Jakob Roggeven v deň, keď na neho doplával, a teda na Veľkonočný pondelok. :)
Veľká noc je teda skutočne sviatkom bohatým na zvyky a tradície. Iste sa rôznia aj u nás na Slovensku. Či už teda oslavujete príchod jari alebo vzkriesenie Krista, prajeme vám najmä, aby ste si užili cenný čas s blízkymi.