Inšpirujte sa českými cestovateľmi a nebojte sa objavovať svet

Cestovanie je dnes dostupnejšie než kedykoľvek predtým a len málokedy si človek prizná, že jediné, čo mu skutočne bráni cestovať, je strach. Poďme sa spoločne inšpirovať odvahou a príbehmi slávnych českých cestovateľov.
Inšpirujte sa českými cestovateľmi a nebojte sa objavovať svet

„Cestovanie nie je nikdy otázkou peňazí, ale odvahy,“ hovorí brazílský spisovateľ a veľký cestovateľ Paulo Coelho.

A má pravdu. Cestovanie kamkoľvek, a predovšetkým do cudzej krajiny, nás núti vykročiť mimo našej komfortnej zóny, mimo toho, čo poznáme a kde sme si istí. A možno práve preto je tak ľahké hľadať výhovorky, prečo to nejde. Niekedy je to neznalosť cudzej reči, inokedy to zase môžu byť peniaze alebo čas. Len málokedy si ale človek prizná, že to, čo mu skutočne bráni, je strach. Strach z neznámeho prostredia a situácií.

Je potom ťažké si len predstaviť, akú mieru neistoty pociťovali, a do akého neznáma sa vrhali európski moreplavci alebo slávni cestovatelia českej histórie. My dnes už síce nové kontinenty ani kmene neobjavíme, ale aspoň sa môžeme inšpirovať príbehmi tých najznámejších českých cestovateľov.

„Do Afriky? To myslíš vážne, Emil?“

Emil Holub bol jedným z prvých Čechov, pre ktorého bolo cestovanie nielen koníčkom, ale celoživotnou vášňou. Učarovala mu ďaleká južní Afrika. Emila už ako malého chlapca lákala história, geológia a archeológia. V 13 rokoch si ale prečítal cestopis od slávneho Livingstona. A hádajte, čím chcel odrazu byť, až bude veľký a zrelý? Ovocím do Jogobelly nie, ale namiesto toho cestovateľom. Otec ale trval na tom, aby riadne dokončil štúdium, a tak sa na svoju prvú ozajstnú výpravu do južnej Afriky vydal až o viac než desať rokov neskôr v roku 1872.

Na krátko sa usadil v Dutoispan pri Kimberley, kde liečil hľadačov diamantov. Za našetrené peniaze sa vydal na svoju prvú výpravu na sever do vtedy neprebádaných území, obývaných kmeňmi Koranov, Batlapinov a rovnako tak Krovákov. Nikto, ani on, vtedy nečakal, že práve započal tak slávnu cestovateľskú éru.

Africké kmeny

Medzi africkými kmeňmi, s ktorými sa Emil Holub stretol boli napríklad kmene Koranov, Batlapinov a Bamangwatov.

Nasledovala druhá, tentokrát niekoľkomesačná, cesta do Botswany a tretia cesta k Viktoriiným vodopádom. Tu ako prvý vytvoril ich presnú mapu. Dlhú dobu potom žil tiež s miestnymi kmeňmi. Nanešťastie v roku 1875 ochorel na zimnicu a musel sa vrátiť. Aj tak ale stihol zo svojich ciest nahromadiť vzácne zbierky rastlín, hmyzu a ďalšieho materiálu. Po vyliečení ďalšie štyri roky cestoval po Európe. Do Afriky sa ale potom znova vrátil a aj napriek tomu, že jeho rozsiahle a vzácne zbierky vtedajšie Národné múzeum odmietlo, najväčšiu cenu mali aj tak jeho spomienky a zážitky, z ktorých vznikli dve slávne knihy s názvami Sedm let v jižní Africe a Druhá cesta do jižní Afriky - Z Kapského Mesta do zeme Mašukulumbů.

Viktoriiny vodopády

Zmapovanie všetkých častí Viktoriiných vodopádov bola neľahká úloha.

Jeho cesty boli náročné, pretkané chorobami a osobnými tragédiami, kedy pri druhej výprave zahynuli dvaja jeho spoločníci. Ale Emil Holub bol jedným z tých ľudí, ktorí si splnili svoj sen. Sen, ktorému sa ľudia spočiatku smiali. On sa však nevzdal a šiel si za ním.

Tatra 87, lovci lebiek a Cheopsova pyramída. Čo majú spoločné?

Českých cestovateľov naozaj nie je v histórii mnoho, ale keď už sa o nich ľudia bavia, väčšinou im napadne duo Zikmund a Hanzelka.

Títo dvaja usmievaví páni totiž zase boli prví, ktorí prešli Africký kontinent naprieč autom (slávnou Tatrou 87), úplne nechránení sa stretli s miestnymi lovcami lebiek a nadviazali s nimi kontakt. Vďaka nim sa tiež dostala vtedy československá vlajka až na horu Kilimandžáro. Prví cestovatelia modernejšej doby mali tiež oproti Emilovi Holubovi výhodu, že po príjazde domov mohli všetko ukázať na fotografiách a videu. Na filmový pás zachytili napríklad výbuch konžskej sopky.

Lovci lebek

Lovci lebiek sú ľudia, ktorí zabitým nepriateľom usekávajú hlavy a odnášajú ich ako víťazné trofeje.

Výhodou oproti dnešným turistom tak bola miera slobody. Len si predstavte, Zikmund s Hanzelkom vtedy prenocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy! To už sa dnes asi nikomu nepošťastí.

Množstvo dobrodružstiev zažili aj v Južnej Amerike, kam ich cesta pokračovala. Tretia a záverečná cesta potom viedla do Ázie a Oceánie. Z ich ciest potom odvysielali viac než 700 reportáží. Obaja páni, ktorých prvé výlety začínali nenápadne na našom území, tak vďaka svojej zvedavosti precestovali celý svet a rozhodne to nikdy neľutovali.

Český cestovateľ, ktorý si vyšliapáva cestičky. Doslova

Nie je to ani objaviteľ nových kmeňov, ani nevedie veľké expedície k horským vrcholom. Ladislav Zibura žije v súčasnosti a je to skrátka mladík, ktorý rád poznáva nových ľudí a kultúry. A tie nikdy naozaj nezažijete, pokiaľ danú krajinu „prefrčíte“ autom po ďialniciach. Ladislav Zibura teda volí ten úplne najpomalší, ale tiež najprirodzenejší spôsob – chôdzu.

Všetko u neho začalo jednoduchým rozhodnutím v roku 2011, kedy riešil, čo robiť počas prázdnin po maturite. Nerozhodol sa však pre all inclusive pri mori, ako jeho spolužiaci, ale miesto toho si vybral slávnu púť do španielského pútnického mesta Santiaga de Compostela, ktorou šiel niekoľko týždňov a prešiel cca 1000 km. O rok neskôr sa potom vydal z Českých Budejovíc do Ríma a na bicykli absolvoval cestu k Severnému moru a späť. V roku 2014 nasledovala cesta cez Turecko do Jeruzalema. Stále peši a s minimálnym rozpočtom. Bez stresu, akéhokoľvek zhonu, a predovšetkým s neopakovateľnými zážitkami z týchto krajín. A jazyk? Pri chôdzi vraj máte dostatok času sa doučiť aspoň základy cestou.


TIP TRAVELKINGU: Radi by ste sa vydali na pobyt do zahraničia, ale bojíte sa jazykovej bariéry či už pri rezervovaní termínu či počas samotného pobytu? Ničoho sa nebojte, zverte sa do starostlivosti našej zákazníckej podpory a bez obáv sa vydajte do cudziny. Viac informácií TU.


Pěší pouť

Pešky už Ladislav Zibura prechodil nejedny topánky.

Jeho najväčším počinom boli tri mesiace cestovania po Nepále a Číne, z ktorého vznikla tiež kniha s príznačným názvom Pešky mezi buddhisty a komunisty. Jeho posledné výletnické kroky potom viedli do Gruzínska a Arménska a dá sa tak predpokladať, že tento slávny brnenský chodec a kreatívec vydá čoskoro ďalšiu knihu.


Tak čo? Stále hľadáte dôvody, prečo nevycestovať? Prečo niečo neskúsiť? Alebo ste sa aspoň trochu inšpirovali a hneď zajtra sa niekam na pár dní vydáte? Pokiaľ áno, tak pre vás máme dobrú správu, cestovanie ešte nikdy nebolo rýchlejšie a dostupnejšie, než je dnes.

A nezabudnite tiež, že „Človek, ktorý cestuje s túžbou dozvedieť sa, cestuje cez všetky diaľky, hlavne k sebe samému…“ Jan Werich.

Autor článku:

Honza ŠkrlantHonza Škrlant
Aktualizované: 28. 3. 2024

Články, ktoré by vás mohli zaujímať

Najpredávanejšie pobyty

Inšpirujte sa tými najpredávanejšími pobytmi za posledný týždeň

Zabudli ste heslo?

Získajte nové!

Môžete sa prihlásiť aj pomocou sociálnej siete:

Registráciou prostredníctvom Facebooku či Google súhlasím s Obchodnými podmienkami a potvrdzujem, že som sa zoznámil/a so Zásadami ochrany osobných údajov.

Chcem sa registrovať

Alebo sa zaregistrujte pomocou sociálnych sietí:

Registráciou prostredníctvom Facebooku či Google súhlasím s Obchodnými podmienkami a potvrdzujem, že som sa zoznámil/a so Zásadami ochrany osobných údajov.

Zabudli ste heslo?

Nevadí! Stačí zadať váš e-mail a my vám pošleme odkaz, kde si vytvoríte nové.

Tento e-mail u nás není zaregistrovánVytvořit účet